HLAVNÉ MENU

1. Pravidlá hodnotenia

 

 

Čl. 3

Postup do vyššieho ročníka

1. Žiak s VPU hodnotený podľa týchto metodických pokynov postupuje do vyššieho ročníka, aj vtedy, ak jeho poznatky z predmetu, v ktorom sa porucha prejavuje, nezodpovedajú požadovaným vedomostiam podľa učebných osnov (štandardov) príslušného ročníka, ale spĺňa požiadavky podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

2. Žiak s VPU môže opakovať ročník len v prípade, že nedostatočné výsledky dosiahol aj vo vyučovacích predmetoch bez priamej súvislosti s charakterom jeho poruchy učenia a je predpoklad, že opakovanie ročníka bude pre žiaka prospešné. Uskutočňuje sa tak len na základe vyjadrenia špeciálneho pedagóga a po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka.

3. Slovné hodnotenie individuálne integrovaného žiaka s vývinovými poruchami učenia sa zohľadňuje aj pri prijímaní žiaka na strednú školu. Ak je to nevyhnutné, je možné slovné hodnotenie transformovať na známky podľa klasifikačnej stupnice vychádzajúc z požiadaviek podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

 

 

Čl. 2

Zásady a postup pri overovaní vedomostí žiaka, ich hodnotení a klasifikácii

 

Učiteľ umožňuje žiakovi s dysgrafiou a dysortografiou prejavovať svoje vedomosti najmä ústnou formou. Pri prípadnom písomnom prejave sa zameria na hodnotenie obsahovej stránky. Žiakovi s dyslexiou sprístupní učiteľ zadanie úlohy v zvukovej podobe v tých predmetoch a úlohách, kde sa od žiaka vyžaduje presné porozumenie písanému zadaniu (napr. slovné úlohy z matematiky, fyziky a pod.). Žiak s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou z rôznych gramatických javov len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi. Diktát hodnotí učiteľ slovne, spravidla vyčíslením počtu chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom. Pri súhrnnom vyjadrení hodnotenia žiaka s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou známkou v predmete slovenský jazyk a cudzí jazyk sa berú do úvahy výsledky, ktoré žiak dosahuje s pomocou kompenzačných pomôcok rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov. Žiakovi s dyskalkúliou učiteľ umožní používanie kompenzačných pomôcok podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Výsledky, ktoré žiak dosahuje týmto spôsobom, sa posudzujú rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov. Žiakovi s VPU sa pri overovaní vedomostí formou samostatnej práce s textom, vypracovávaní testov, a pod. vo všetkých vyučovacích predmetoch poskytuje dlhší čas ako ostatným žiakom. Ak druh a stupeň VPU nedovoľuje žiakovi zvládnuť cudzí jazyk, môže riaditeľ školy rozhodnúť o oslobodení žiaka od štúdia cudzieho jazyka. K rozhodnutiu pristúpi na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a vyjadrenia zákonného zástupcu žiaka. ⁽¹⁾ V základnej škole sa odporúča žiakov s VPU v predmetoch, v ktorých je preukazovanie dosahovaných výsledkov výrazne ovplyvňované VPU, hodnotiť slovne a to na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a prerokovania so zákonným zástupcom. Pri hodnotení a klasifikácii sa u žiaka s VPU hodnotia jeho čiastkové výsledky podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Pri súhrnnom hodnotení sa o. i. zohľadní i jeho prístup k školskej práci v príslušnom predmete ako aj domáca príprava na vyučovanie.

Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka. Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s

a. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

b. požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, 

c. učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.   

 

Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:

 - komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,  

 -  čitateľskej gramotnosti,

- jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch, 

 -  využívania informačno-komunikačných technológií,

 -  matematickej gramotnosti a prírodných vied

 - sociálnych kompetencií

 -  multikultúrnych kompetencií,  

 -  manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,    

 -  umeleckých a psychomotorických schopností,  

 -  analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,

 - osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo a kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.  

   2. Hodnotenie prospechu a správania

2.1 Hodnotenie prospechu žiaka sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vykonáva klasifikáciou, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami.

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

 

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

 Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.

 

 

2.2 Hodnotenie správania žiaka

Hodnotenie správania sa klasifikuje týmito stupňami:

– veľmi dobré,

– uspokojivé,

– menej uspokojivé,

– neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

 

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a školského poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.

- Správanie žiaka sa hodnotí so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:

pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin; návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokuje v pedagogickej rade,

- opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy. Hodnotenie správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorí v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Pochvaly a iné ocenenia, výchovné opatrenia sa zaznamenávajú v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie, so špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka.

 

2.3 Celkové hodnotenie

Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a. prospel (a),

b. neprospel (a).

Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a. prospel (a) s vyznamenaním,

b. prospel (a) veľmi dobre,

c. prospel (a),

d. neprospel(a).

 

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

a) absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

b) neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

c) neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie (triedna kniha, triedny výkaz, klasifikačný záznam, katalógový list žiaka) sa môžu používajú nasledovné značky:

veľmi dobré – VD

uspokojivé – USP

menej uspokojivé – MUSP

neuspokojivé – NEUSP

veľmi dobré výsledky – VDV

dobré výsledky – DV

uspokojivé výsledky – UV

neuspokojivé výsledky – NV

prospel s vyznamenaním – PV

prospel veľmi dobre – PVD

prospel – P

neprospel – N

absolvoval – abs.

neabsolvoval – neabs.

 

3.Opravné skúšky

Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. Októbra. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

 

4.Komisionálna skúška

Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

a. je skúšaný v náhradnom termíne,

b. vykonáva opravnú skúšku,

c. o preskúšanie požiada zákonný zástupca,

d. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,

e. je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

f. plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

g. má povolené individuálne vzdelávanie,

h. ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

 

 5. Získavanie podkladov na hodnotenie

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

a. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka, sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,

b. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,

c. rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

- známky za ústne odpovede,

- známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti.

 

6. Zásady hodnotenia žiaka so ŠVVP

1. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický stav žiaka, druh a stupeň znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

2. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti.

3. U žiaka, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.

4. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia)zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.

5. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi je potrebné poskytnúť viac času na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

6. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom. 7. Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

8. Žiak, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

9. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

10. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení začleneného žiaka sa používa rovnaké tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie. (§ 55 ods. 1, 4 školského zákona). Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie, so špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka. Pri hodnotení žiakov so ŠVVP každý vyučujúci postupuje a dodržiava Metodický pokyn 22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ a Prílohu č.52 Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole. Podrobné kritériá hodnotenia jednotlivých predmetov tvoria prílohu tohto dokumentu

Slovenský jazyk

Predmet je klasifikovaný, využíva sa aj ústne hodnotenie- pochvala, povzbudenie, napomenutie, sebahodnotenie. Bodové hodnotenie majú kontrolné previerky, pri ktorých je vyhodnotená percentuálna úspešnosť, sú hodnotené aj známkou podľa danej stupnice:

100-90%.................. zodpovedá známke výborný,
89-80 %.................... zodpovedá známke chválitebný,

79-50%................... zodpovedá známke dobrý,

49-25 %................... zodpovedá známke dostatočný,

24- 0 %.................... zodpovedá známke nedostatočný.

Pri kontrolných slohových prácach sa klasifikujú - sloh, pravopis a úprava. Žiaci získajú dve známky, jednu za sloh a druhú za pravopis a úpravu. Hodnotenie kontrolných diktátov je presne stanovené podľa stupnice počtu chýb:

0-1chyba................ výborný

2-3 chyby................ chválitebný,

4-7 chýb.................. dobrý,

8-10 chýb................. dostatočný,

11 a viac chýb.......... nedostatočný.

 Počet a zameranie kontrolných diktátov

5. ročník

počet: 5, zameranie: opakovanie zo 4. ročníka, podstatné mená, akostné a vzťahové prídavné mená, slovesá, spodobovanie

6. ročník

počet: 5, zameranie: vstupný diktát, prídavné mená, tvorenie slov, neohybné slovné druhy - priama reč, skladba,

7. ročník

počet: 4, zameranie: cudzie slová, číslovky, zámená, syntax- jednočlenné a dvojčlenné vety.

8. ročník

počet: 5, zameranie: slovesá, skladba, náuka o slove, nepravidelné skloňovanie podst. mien

9. ročník

počet: 4, zameranie: prídavné mená, číslovky, interpunkcia, zhrnutie učiva

Počet a zameranie kontrolných slohových prác

5. ročník : počet: 1, zameranie: súkromný list, opis predmetu, opis pracovného postupu, rozprávanie s prvkami opisu – možnosť výberu

6. ročník: počet: 2, zameranie: statický opis alebo dynamický opis, rozprávanie s využitím priamej reči (1. osoba, 3. osoba)

7. ročník: počet: 2, zameranie: umelecký opis, charakteristika osoby.

8. ročník: počet:3, zameranie: slávnostný prejav, beletrizovaný životopis, rozprávanie.

9. ročník: počet:3, zameranie: karikatúra, úradný list, úvaha

V literatúre sa vyžadujú 2 zápisy v čitateľských denníkoch počas školského roka.

Cudzie jazyky

V predmetoch cudzie jazyky (ANJ,RUJ) sa hodnotia jazykové kompetencie žiakov v písomnej a ústnej podobe. Žiaci majú zvládnuť a osvojiť si predpísané gramatické a lexikálne javy a ovládať základné geografické údaje o krajine, ktorej jazyk sa učia. Žiaci majú rozvíjať svoje schopnosti vyjadrovať sa v cudzom jazyku. Skúšanie na hodinách prebieha ústnou a písomnou formou (vstupné a výstupné písomné práce, písomné práce, testy po každom prebratom tematickom celku).

Predmet je klasifikovaný. Hodnotia sa gramatické vedomostí, slovná zásoba a iné zručnosti (čítanie, počúvanie a písanie) formou testov po každej lekcii a opakovacích testov po každej druhej lekcii, na začiatku a konci školského roka formou vstupných a výstupných testov. Klasifikujeme podľa stupnice:

100% - 90% - 1

89% - 75% - 2

74% - 48% - 3

47% - 21% - 4

20%- 0% - 5

Ďalej sa využíva priebežné hodnotenie práce z prečítaných textov, u starších žiakov reprodukcia textov, slovná zásoba, slovné spojenia, tvorenie viet, písanie, komunikatívne zručnosti a kompetencie (rozhovor, role-play).

Kontrola úspešnosti: Zostavovanie testov a formy testov

Skúšky sú záverečným prvkom metodických sekvencií pri učení sa jazykov. Ich cieľom je preskúšanie a kontrola stavu, príp. pokroku v učení sa. Testy nesmú obsahovať nič, čo nebolo predtým súčasťou vyučovacieho procesu. To platí tak pre obsah ako aj pre formu skúšok. Formy testov zodpovedajú formám cvičení, ktoré sa precvičovali na vyučovaní, príp. sú z nich odvodené. Základom pre zostavenie testu je pozorovanie výkonov a pokroku žiakov vyučujúcimi a to aj pri činnostiach, ktoré nemajú charakter testu. V rámci toho sú zabudované v pravidelných odstupoch výkonnostné testy, ktoré slúžia ako kontrola pre vyučujúcich a žiakov, či a v akom rozsahu sa urobili pokroky v učení sa a či sa dosiahli vytýčené ciele.

Kontrola úspešnosti: Hodnotenie výkonov

Hodnotenie výkonov žiakov sa uskutočňuje podľa všeobecných metodických pokynov formou primeranou veku. V popredí pritom stojí stupeň ovládania jazyka. Najvyšším cieľom hodnotenia výkonov je preskúšanie, príp. kontrola stavu učenia sa jazyka v spojení s pokrokom v učení sa ako informáciou pre vyučujúcich a žiakov o aktuálnej úrovni ovládania jazyka. Hodnotenie výkonov sa môže uskutočňovať na základe buď kvantitatívnych alebo kvalitatívnych metód hodnotenia. Kvantitatívne metódy môžu byť využité predovšetkým pri hodnotení výkonov v oblasti rečovej recepcie (počúvanie a čítanie s porozumením) a jazykového systému (slovná zásoba, gramatika), kvalitatívne metódy v oblasti interakcie (dialogický ústny prejav) a rečovej produkcie (monologický ústny prejav, písanie). Pri hodnotení výkonov má vyučujúci zohľadniť nielen aktuálnu úroveň ovládania jazyka, ale aj pokrok, ktorý žiak dosiahol v učení v zmysle podpory motivácie učiť sa jazyky.

Celkové hodnotenie výkonu žiaka na konci školského roka sa má uskutočňovať kvalitatívne. Pritom treba brať ohľad na nasledujúce komponenty:

• stále výkony počas celého školského roka

• pokrok v učení sa

• výsledok záverečného testu

Celkové hodnotenie na konci školského roka nesmie nikdy závisieť len od výsledku jednej skúšky alebo niekoľkých málo skúšok.

Dejepis

Hodnotia sa ústne odpovede, krátke písomné previerky po prebratí tematického celku, projekty a referáty. Stupnica pre písomné previerky je nasledovná:

100% - 90% - 1

89% - 80% - 2

79% - 50% - 3

49% - 30% - 4

29%- 0% - 5

Projekty – budú hodnotené známkou, pri hodnotení projektu sledujeme: - prezentáciu vlastnej práce a získaných výsledkov, prezentáciu projektu, obhajoba spôsobu a formy práce. Pri hodnotení projektu sledujeme: splnenie cieľa projektu, prezentácia projektu, používanie správnej terminológie, estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak môže (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov.

Občianska výchova/občianska náuka

Využíva sa ústne skúšanie, krátke písomné previerky po prebratí tematického celku, projekty a referáty.

Predmet je klasifikovaný . Pri hodnotení predmetu sa bude postupovať podľa Metodického pokynu č. 22/2011. Učiteľ prihliada na teoretické vedomosti, úroveň osvojenia si základných informácií, ako i na záujem o problematiku a najmä schopnosti aplikovať získané vedomosti v praxi.

Geografia

Žiaci sú hodnotení podľa METODICKÉHO POKYNU č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Hodnotí sa ústny prejav, písomný prejav, práca s mapou a glóbusom, referáty a projekty.

Pri hodnotení písomných prejavov žiakov sa využije stupnica:

100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

Projekty – budú hodnotené známkou, pri hodnotení projektu sledujeme: - prezentáciu vlastnej práce a získaných výsledkov, prezentáciu projektu, obhajoba spôsobu a formy práce. Pri hodnotení projektu sledujeme: splnenie cieľa projektu, prezentácia projektu, používanie správnej terminológie, estetický vzhľad. Za každý sledovaný jav žiak môže (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov.

Hodnotenie:

8 - 7 bodov 1

6 - 5 bodov 2

4 - 3 body 3

2 - 1 bod 4

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Matematika

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ schválených MŠ SR. Žiaci budú hodnotení priebežne. Na diagnostiku vstupných a výstupných vedomostí budú využívané vstupné a výstupné písomné práce zostavované predmetovou komisiou matematiky. Žiak bude ústne skúšaný aspoň jeden krát v štvrťročnom klasifikačnom období.

Hodnotiace portfólio:

Povinné : Vstupné a výstupné písomné práce, kontrolné práce za tematickým celkom. Klasifikácia sa bude uskutočňovaná podľa Metodických pokynov č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ platných od 1. mája 2011.

Vstupné, výstupné a kontrolné práce budú hodnotené podľa nasledovnej percentuálnej úspešnosti:

100% - 90%.......... výborný

89% - 75%............ chválitebný

74% - 50%............ dobrý

49% - 25%........... dostatočný

24% - 0%.............. nedostatočný

Fyzika

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov 22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ. Žiaci budú hodnotený priebežne, kontrolu vedomostí budeme realizovať ústne, formou testov na konci tematického celku a krátkymi písomnými prácami. Žiak bude ústne skúšaný aspoň raz za klasifikačné obdobie. Dôležitosť budeme prikladať aj tvorbe a prezentácii projektov.

Hodnotenie testov a iných písomných prác sa bude bodovať a úspešnosť sa vyjadrí v %, pre klasifikáciu sa využije nasledovná tabuľka:

100% - 90% 1,

89% - 75% 2,

74% - 50% 3

49% - 25% 4,

24% - 0% 5

Hodnotenie projektov - prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov – prezentácia projektu, obhajoba spôsobu a formy práce, obhajoba záverov a spôsobov riešení problémov Pri hodnotení projektu sledujeme: - splnenie cieľa projektu, - prezentáciu a predvedenie / realizáciu / projektu, - používanie správnej terminológie, - estetický vzhľad. Za každý sledovaný jav môže žiak (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov .

Hodnotenie:

8 – 7 bodov (1),

6 – 5 bodov (2),

4 – 3 body (3),

2 - 1 bod (4)

Kritériá hodnotenia laboratórnych úloh a praktických cvičení známka príprava riešenie doplňujúce úlohy záver organizácia práce úprava

 

známka	príprava	riešenie	Doplňujúce úlohy	záver	Organizácia práce	úprava
1	Teoretické úlohy sú správne vypracované	správne riešené všetky úlohy	aspoň polovica úloh správne	správne odborne formulované závery	veľmi dobrá	Veľmi dobrá
2	menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	menšie chyby v úlohách (výpočty, premena jednotiek ...)	aspoň polovica úloh správne	správne odborne formulované závery menšie štylist. chyby	dobrá	dobrá
3	menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	menšie chyby v úlohách (výpočty, premena jednotiek )	chýbajú nepresná formulácia záveru	štylist. aj menšie odborné chyby	žiak nepracuje celkom samostatne	málo prehľadná
4	chyby vo vypracovaných úlohách	riešené úlohy sú chybné	nepresné chýbajú zle formulovaný záver	chýba záver	nevie samostatne pracovať	neprehľadná

 

Biológia

Hodnotenie a klasifikácia žiakov je súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu a bude realizované v súlade s Metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl. Hodnotiť sa budú ústne odpovede, písomné testy, projekty a ich prezentácia.

Ústna odpoveď -minimálne 1 x za polrok.

Písomná odpoveď bude bodovaná a počet  bodov sa podľa % priradí známka hodnotená podľa percentuálnej tabuľky:

1	100%-90%
2	89%-75%
3	74%-50%
4	49%-25%
5	24%-0%

 

Projekty – budú hodnotené známkou, pri hodnotení projektu sledujeme:

 - prezentáciu vlastnej práce a získaných výsledkov, prezentáciu projektu, obhajoba spôsobu a formy práce.

Pri hodnotení projektu sledujeme: splnenie cieľa projektu, prezentácia projektu, používanie správnej terminológie, estetický vzhľad. Za každý sledovaný jav žiak môže (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov.

 Hodnotenie:

 8 - 7 bodov............ 1

6 - 5 bodov............. 2

4 - 3 body............... 3

2 - 1 bod................. 4

Samostatné pozorovania žiakov budú hodnotené známkou podľa správ zo samostatných pozorovaní. Praktické cvičenia sa budú hodnotiť so stručným komentárom k výkonu žiaka (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh podľa nasledovných kritérií

Kritéria hodnotenia praktických cvičení BIOLÓGIA (5-9 ročník)

Známka „1“

Obsahuje všetky dohodnuté časti: názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup , záznamy o pozorovaní, alebo pokuse a záver. Protokol má vopred dohodnutú formu. Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v priebehu cvičenia). Nákresy sú originálne. Ak sú vyhotovené podľa prírodniny, alebo mikroskopického obrazu nie sú kópiou obrázku v učebnici. Vystihujú podstatu pozorovaného javu. Majú primeranú veľkosť, takú, aby sa dôležité časti dali dobre rozlíšiť. Záver je jasný a zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.

Známka „2“

Obsahuje všetky dohodnuté časti: názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup záznamy o pozorovaní alebo pokuse a záver. Protokol má vopred dohodnutú formu. Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v priebehu cvičenia). Nákresy sú originálne. Ak sú vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu nie sú kópiou obrázku v učebnici. Vystihujú podstatu pozorovaného javu. Majú primeranú veľkosť, takú, aby sa dôležité časti dali dobre rozlíšiť, aj keď nie je dokonale zvládnutá technika schematickej kresby. Záver zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.

Známka „3“

Obsahuje dohodnuté časti, ale vyskytujú sa menšie nedostatky (napríklad niektoré časti nie sú kompletné): názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup, záznamy o pozorovaní alebo pokuse a záver. Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v priebehu cvičenia). Ak sú nákresy vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu nie sú kópiou obrázku v učebnici alebo kresby spolužiaka a vystihujú podstatu pozorovaného javu. Záver zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.

Známka „4“

Obsahuje dohodnuté časti, ale tie sú nekompletné, alebo niektorý dokonca chýba: názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup záznamy o pozorovaní alebo pokuse a záver. Záznamy o pozorovaniach nie sú autentické (sú dopísané dodatočne, nie v priebehu cvičenia). Ak sú nákresy vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu sú kópiou obrázku v učebnici alebo kresby spolužiaka alebo nevystihujú dostatočne podstatu pozorovaného javu. Záver aspoň približne zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia. Záznam obsahuje formálne chyby.

Na hodnotenie známkou „5“ odovzdaná práca nespĺňa ani kritériá pre známku „4“.

Chémia

Podkladom pre celkové hodnotenie sú:

• kontrolné práce a testy – po prebratí tematických celkov

• krátke previerky – priebežne podľa potreby

 • ústne odpovede – minimálne raz za polrok

• laboratórne cvičenia – priebežne

• projekty a aktivita žiakov – priebežne

Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, projekty, iné formy samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom / vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre a na internete atď. / Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 15 - 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonového štandardu.

Optimálne hodnotiť na základe percentuálnej úspešnosti podľa týchto kritérií:

100 - 90%..................... výborný

89 - 75%...................... chválitebný

74 - 50%...................... dobrý

49 - 25%...................... dostatočný

24 - 0%........................ nedostatočný

Kritériá hodnotenia laboratórnych prác z chémie (6.-9.ročník):

Známka	Príprava	Riešenie	Doplňujúce úlohy	Záver	Organizácia práce	Úprava
1	Teoretické úlohy sú správne vypracované	Správne riešené všetky úlohy	Aspoň polovica úloh je správne	Správne odborne formulované závery	Veľmi dobrá	Veľmi dobrá
2	Menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	Menšie chyby v úlohách (výpočty)	Aspoň polovica úloh je správne	Správne odborne formulované závery, menšie Štylistické ch.	dobrá	dobrá
3	Menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	Menšie chyby v úlohách (výpočty)	Nepresná formulácia záveru,	štylistické aj menšie odborné chyby	Žiak nepracuje celkom samostatne	Málo prehľadné
4	Chyby vo vypracovaných úlohách	Riešené úlohy sú chybné, nepresné	Chýbajú	Zle formulovaný alebo chýbajúci záver	Nevie samostatne pracovať	Neprehľadná

 

Hodnotenie projektov prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov – prezentácia projektu, obhajoba spôsobu a formy práce.

Pri hodnotení projektu sledujeme: splnenie cieľa projektu, prezentácia projektu, používanie správnej terminológie, estetický vzhľad Za každý sledovaný jav žiak môže (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov.

Hodnotenie:

8 - 7 bodov (1),

6 - 5 bodov (2),

4 - 3 body (3),

2 - 1 bod (4)

Hudobná výchova

Každý žiak je hodnotený individuálne, pretože zmyslové vnímanie hudby je rozdielne a súvisí s jeho vnútorným prežívaním a záujmami. Predmet je klasifikovaný známkou. Minimálne dve známky v každom polroku. Okrem teoretických vedomostí, referátov sa prihliada na aktivitu žiakov. Učiteľ u žiaka hodnotí: priebeh získavania vedomostí a zručností (žiak ovláda základné pojmy súvisiace s hudbou a hudobným umením, ovláda základné rozdiely medzi hudobnými prejavmi, učí sa vyjadrovať prostredníctvom hudby, nadobúda znalosť a pochopenie hudobného umenia, snaží sa o vlastnú interpretáciu hudby); priebeh vytvárania osobnosti žiaka (schopnosť spolupráce, uplatňovanie vlastných nápadov a názorov, záujem o hudbu a hudobné umenie, schopnosť zaujímania vlastného stanoviska).

Stupeň hodnotenia	opis kritérií	poznámka
výborný	žiak spĺňa kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni:  je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách,  úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,  má aktívny záujem o hudobné umenie,  individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných hudobných činnostiach,
chválitebný	žiak spĺňa kritériá:  je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,  menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,  potrebuje sústavnú pomoc učiteľa,
dobrý	žiak realizuje edukačné úlohy priemerne: chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,  je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa,
dostatočný	žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu
nedostatočný	žiak nespĺňa kritériá.	neodporúčame používať stupeň nedostatočný v celkovom hodnot. žiaka.

 

Výtvarná výchova

Predmet je klasifikovaný, žiak má získať minimálne dve známky v každom polroku. Hodnotia sa teoretické vedomosti, zručnosti, návyky a celková aktivita .

Výborný – Žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu, dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca) v oblasti vizuálnej kultúry. Ovláda zručnosti podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni. Preukazuje veku primerane mentálne spôsobilosti- na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií. Dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky. stupeň opis kritérií poznámka hodnotenia výborný žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry proporcie medzi primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch jednotlivými kritériami najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, zvažuje učiteľ podľa základných technikách a druhoch vizuálnych umení, individuálnych daností v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových žiaka obdobiach, nosných umelcoch a médiách), -žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných, -žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam

Chválitebný-  Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.

dobrý - Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

Dostatočný-  Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

nedostatočný -Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neodporúčame používať neguje vyučovací proces. v celkovom hodnotení žiaka, v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu)

Technika

Žiaci budú hodnotení podľa platných kritérií na klasifikáciu žiakov. Pri klasifikácii budú hodnotené učebné výsledky v súlade s učebnými osnovami, stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, zručností, návykov a ich tvorivú aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese, dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci, pracuje efektívne a produktívne. Proces hodnotenia v rámci vyučovacieho procesu v predmete technika sa zameria na nasledovné oblasti: Zapamätanie si poznatkov – žiaci dokážu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať, nakresliť. Porozumenie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: vysvetliť, zadefinovať, opísať, vyjadriť vlastnými slovami. Použitie poznatkov (špecifický transfer) – žiaci dokážu poznatky: aplikovať, demonštrovať, vyskúšať, vyriešiť. Záverečné hodnotenie na konci prvého a druhého polroka sa uskutoční klasifikáciou

Známkou budeme hodnotiť stupeň hodnotenia vedomostnej úrovne, samostatnú prácu, osvojenie zručností a návykov, prácu na výrobku- raz za polrok, polročné opakovanie a preskúšanie, aktivitu na hodine, komplexnosť i úpravu zošita.

Svet práce

Proces hodnotenia v rámci vyučovacieho procesu v predmete Svet práce sa zameria na nasledovné oblasti:

Zapamätanie si poznatkov – žiaci dokážu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať. Porozumenie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: vysvetliť, opísať, vyjadriť vlastnými slovami. Použitie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: aplikovať, demonštrovať, vyskúšať, vyriešiť. Ústna forma hodnotenia je vhodná pre všetky tematické celky, hlavne ak žiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastný projekt. Záverečné hodnotenie na konci prvého a druhého polroka sa uskutoční klasifikáciou Pri klasifikácii budú hodnotené učebné výsledky v súlade s učebnými osnovami, stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, zručností, návykov a ich tvorivú aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese, dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci, pracuje efektívne a produktívne. Známkou budeme hodnotiť stupeň hodnotenia vedomostnej úrovne, samostatnú prácu, osvojenie zručností a návykov, polročné opakovanie a preskúšanie, aktivitu na hodine, komplexnosť i úpravu zošita.

Telesná a športová výchova

Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené klasifikáciou. Žiakov klasifikujeme známkami v rozsahu piatich stupňov. Známka z telesnej výchovy je súčasťou vysvedčenia žiaka. Odporúčame však priebežne počas vyučovania využívať popri známkach častejšie i slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.

Hodnotenie TSV

1. Stupeň – výborný : Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti žiaka a ďalšej merateľnej pohybovej výkonnosti sa rovná aritmetickému priemeru hodnôt populácie alebo je vyššia. Žiak si osvojil hodnotenú pohybovú činnosť tak, že ju vykonáva technicky správne, účelne, rytmicky. V pohybovej činnosti preukazuje samostatnosť, tvorivosť. V hre je iniciatívny, dodržiava pravidlá a účelne uplatňuje osvojené herné činnosti. Vedomosti žiaka sú celistvé a presné. Uplatňuje ich samostatne pri riešení úloh. Má aktívny vzťah k telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti a záujem o vlastné telesné zdokonaľovanie. Je aktívny v mimoškolskej a športovej činnosti.

2. Stupeň - chválitebný : Žiak vykonáva pohyb – s drobnými chybami v technike ale účelne, plynule, rytmicky. Orientuje sa v priestore, v držaní telá má malé nedostatky. V hre je kolektívny a zriedka porušuje pravidlá hry. Vedomosti žiakov sú v podstate celistvé a presné ( s nevýznamnými chybami). Uplatňuje ich s malou pomocou učiteľa pri riešení pohybových úloh.

3. Stupeň – dobrý : Žiak vykonáva pohyb s väčšími chybami v technike nie vždy účelne, v priestore sa chybne orientuje. Má väčšie nedostatky v držaní tela, pohyb vykonáva s malou pomocou alebo v uľahčených podmienkach. Čiastočne napodobňuje ostatných. V hre je málo pohotový, neiniciatívny, málo kolektívny a často porušuje pravidlá. Vedomosti žiaka majú medzery a chyby. Pri ich uplatňovaní potrebuje pomoc učiteľa. K telovýchovnej činnosti má nevyhranený postoj.

4. Stupeň – dostatočný : Žiak pohyb vykonáva s veľkými technickými chybami, alebo len čiastočne, resp. ho vykonáva s veľkou pomocou učiteľa. Veľmi zle sa orientuje v priestore. V hre je zväčša nepohotový, netvorivý, pasívny, nekolektívny a porušuje pravidlá. Vedomosti žiaka majú vážne medzery a chyby. Žiak ich vie uplatniť len pri riešení ľahkých úloh a s pomocou učiteľa. Jeho postoj k telesnej výchove je negatívny. 5. Stupeň – nedostatočný : ( využíva sa iba vo výnimočných prípadoch při čiastkovom hodnotení). Žiakove vedomosti sú veľmi medzerovité, nesústavné, chybné. Žiak sa ani nepokúsi vykonávať pohyb alebo vykoná iný pohyb. Nie je schopný hrať v kolektíve. Žiak vôbec neprejavuje úsilie plniť uložené úlohy na hodinách telesnej výchovy. Má negatívny postoj k hodinám telesnej výchovy so snahou vyhnúť sa tejto činnosti.

Žiak, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný(nehodnotený)sa na vysvedčení a v triednom výkaze uvádza slovo absolvoval . Známky žiaka sú evidované v klasifikačnom hárku triedy a v žiackej knižke. Žiak má právo poznať každú známku, ktorú získa za svoju odpoveď alebo písomnú prácu. Žiak, ktorý mal na konci 2. polroku najviac z dvoch predmetov prospech “nedostatočný” môže so súhlasom riaditeľa školy vykonať opravné skúšky. Keď bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, je klasifikovaný z predmetu, z ktorého mal robiť opravnú skúšku, stupňom prospechu “nedostatočný”. Žiak je klasifikovaný na základe komisionálnej skúšky, ktorú povolí alebo nariadi riaditeľ školy ak:

• koná rozdielovú skúšku

• koná opravnú skúšku

• je skúšaný v náhradnom termíne pretože nie je možné ho klasifikovať z dôvodu vysokej absencie (za viac ako 30% vymeškaných hodín za klasifikačné obdobie - môže byť komisionálne skúšaný podľa zváženia vyučujúceho, za viac ako 40% vymeškaných hodín – musí byť komisionálne skúšaný ) požiada o preskúšanie jeho zákonný zástupca

 

Metodické pokyny  na hodnotenie a klasifikáciu

žiakov s vývinovými poruchami učenia

Základné ustanovenia o hodnotení a klasifikácii žiaka základnej školy sú obsiahnuté vo vyhláške MŠ SSR č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, žiaka strednej školy vo vyhláške MŠMŠ SR č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení neskorších predpisov a žiaka špeciálnej školy vo vyhláške MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov. Predmetom týchto metodických pokynov sú podrobnosti k hodnoteniu a klasifikácii žiakov s vývinovými poruchami učenia. Ich vstúpením do platnosti sa nepostupuje podľa ustanovení doteraz vydaných metodických pokynov ministerstvom školstva, ktoré sa vzťahujú k hodnoteniu a klasifikácii žiakov s vývinovými poruchami učenia.

Čl.1

Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiaka

s vývinovými poruchami učenia

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s vývinovými poruchami učenia (ďalej len VPU) učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a stupeň poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu  žiaka s VPU po konzultácii so špeciálnym pedagógom. Pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ  taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí  nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.

 

Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci  prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.